Prechod na navigáciu Hlavné menu Prechod na navigáciu vodorovná
Budča

História obce

Najzaujímavejšie nálezy z lužickej kultúry v chotári Budča z rokov 1900 - 800 pred Kristom. V prvej polovici 13. storočia bola už väčšou obcou, pretože už v roku 1239 stál v obci gotický kostol. Zmienka o nej je v záznamoch z roku 1225 ako Bucha, obec cudzincov. Obec je doložená 1254. Pôvodne jej obyvateľov tvorili slobodníci, ale už od 14. storočia patrila Dobronivskému panstvu. Kráľovná Beatrica - Blažena, vdova po uhorskom kráľovi Ondrejovi II. dala stavať kostol v roku 1239 v gotickom slohu. Z neho sa zachovala len svätyňa (časť pred oltárom), ku ktorej bola neskoršie pristavená kostolná loď. Od roku 1530 do roku 1709 patril budčianskym evanjelikom. 1663 je počiatočným rokom rekatolizácie a budčianski katolíci boli cirkevne zaradení do farnosti v Tŕní. Zotrvali v nej 111 rokov. Rímsko-katolícka farnosť sa v Budči obnovila až v roku 1807. Kráľ Žigmund daroval dedinu v roku 1424 spolu aj s dobronivským panstvom kráľovnej Barbore. Do kostola v Budči chodili aj evanjelickí veriaci z Turovej. Obec bola na sklonku 16. a počas 17. storočia plienená Turkami a trpela aj počas stavovských povstaní. Turci vypálili Budču a okolité dediny po prvý raz v roku 1591. Po druhý raz v roku 1599. vtedy odvliekli do zajatia aj niekoľkých obyvateľov. V roku 1626 ľahla Budča popolom. Podpaľačmi boli opäť Turci. 1648 odvliekli z obce do zajatia viacerých občanov a občianky. Turci udreli na dedinu aj koncom septembra 1649. Vtedy odvliekli do zajatia z Budča, Kováčovej a Hájnik až 336 ľudí. Turecké vpády, vypaľovania a neustále povstania uhorských veľmožov (Gabriel Bethlén, Imrich Thököli, Rákoczy) prinútili našich predkov utiahnuť sa do hôr, kde si založili tzv. starú Budču, inak novú osadu. Bola na severozápadnej časti budčianskeho chotára. Táto časť sa medzi ľudom volala Kopanice. Z nej sa sťahovali postupne od roku 1710 do roku 1819. V tomto roku sa ukončil návrat do pôvodnej, teda terajšej dediny. Stopy ich vtedajšieho osídlenia sú badateľné aj dnes. Bola dostavníkovou stanicou na linke Banská Bystrica - Banská Štiavnica. V XVIII. storočí prímenie Zólyom Búcs-Zvolenská Budča. Po roku 1918 sa volá Buča a od roku 1928 Budča. V roku 1900 postihla obec aj kostol živelná pohroma. Občania boli na jarmoku vo Zvolene. Drevené domy, pokryté slamou, rýchlo pohltil oheň. Počas niekoľkých hodín zhorela celá obec, okrem troch domov na vŕšku Franborok pod Košiarom. Jeden z nich sa zachoval až do 50-tych rokov tohoto storočia. Zrútili ho po zosuve pôdy v roku 1963. Budčianski evanjelici v roku 1802 si opätovne zriadili svoju školu. Svoj vlastný stánok - vežu si postavili budčianski evanjelici v roku 1939. V roku 1995 vežu obnovili, pretože bola poškodená počas bojov v marci 1945. Kostol renovovali v roku 1926. Postavili v ňom neogotický hlavný oltár s obrazom sv. Michala Archanjela. V obci bol notársky úrad. Do notariátu patrili obce: Budča, Turová, Budička, Kašova Lehôtka, Železná Breznica, Hronská Breznica, Kozelník a Kováčová. V obci bol poštový úrad. Pôvodne bol umiestnený v dome vedľa kaštieľa. Obec mala železničnú zastávku, ktorú občas nazývali „megálov“. Jediný obchod bol v murovanej budove, nachádzajúcej sa na mieste terajšieho hostinca a bývalej predajne Jednota. 

 

  • 1919 starostovi patril aj chov obecných býkov a kanca, ktoré boli umiestnené v dome číslo 150 (dom za pamätníkom), pôrodná baba, obecný doručovateľ, nočný strážnik, atď.
  • 1930 založené potravné družstvo a neskôr aj úverové družstvo, členovia dostávali dividendy - podiely zo zisku.
  • 1933 prestavba štátnej cesty Stráž - Hronská Breznica (po Šiance).
  • 1934 čiastočná regulácia potoka Turová 
  • až v roku 1937 sa dostal do obce telefón
  • 1940 sa elektrifikovala obec
  • 1944 do SNP nastúpili vojaci, aj nevojaci, ktorí sa stali partizánmi. Budčania podporovali povstalcov, pomáhali pri výkopoch. 
  • 14. mája 1947 začali búrať konzum - obchod, krčmu, pivnicu. Už 19. decembra 1947 sa slávnostne otvoril nový obchod, pohostinstvo a úradovne Úverového družstva.
  • 1950 JRD bolo založené
  • 1964/65 otvorenie školy
  • 1966 ŠM
  • 1967 zasiahla obec a priľahlé okolie povodeň.
  • 1968 Budčania dostali vodu z Pohronského vodovodu.
  • 1968 sa na Košiari usadili sovietski vojaci. Zotrvali v Budči 21 rokov.
  • 1970 sa začala výstavba veľkokrmní ošípaných na pozemkoch, ktoré boli pôvodne vykúpené na výstavbu papierenského kombinátu. Zástavba v ošipárni pojala až 20 000 ks.
  • 1970 začala výstavba tridsiatich domov v lokalite Močiare aj s inžinierskymi sieťami.
  • 1972 bola daná do užívania 6-bytová jednotka na Školskej ulicii
  • 1977 budova miestneho národného výboru.
  • 1978 sa začal stavať nový obchod Jednoty na ulici Ľ. Štúra a bol daný do užívania aj druhý učebňový pavilón základnej školy.
  • 1980 slávnostne otvorili nové moderné zdravotné stredisko. Dodnes je v ňom ordinácia praktického lekára, ženského lekára a zubného lekára a aj lekáreň. V tom istom roku dali do užívania aj dom smútku.
  • 1984 slúži moderná materská škola

 


 

webygroup

Využite registráciu a nechajte sa pohodlne informovať o novinkách na našej stránke

:
:
Zabudli ste heslo
Registrovať

dnes je: 27.5.2017

meniny má: Iveta

Vyhlásenie o splnení pravidiel prístupnosti

Webové sídlo obce Budča sa v čo najväčšej miere snaží o dodržiavanie platnej legislatívy v oblasti prístupnosti webových stránok, a to najmä zákona 275/2006 Z.z. o informačných systémoch verejnej správy v znení neskorších predpisov a platného výnosu Ministerstva financií SR o štandardoch informačných systémov verejnej správy.

1712115

Úvodná stránka